Preskočiť na obsah

Hamza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Hamza je písmeno (ء) arabského písma.

Z hľadiska výslovnosti je to hlasivková záverová nehlasná spoluhláska.

Má zvláštne postavenie, pretože sa nepokladá za samostatnú spoluhlásku, aj keď sa prakticky tak správa. Pokladá sa niekedy za spoluhláskovú formu písmena ا - alif. Môže stáť na začiatku, v strede alebo na konci slova. Hamza sa zapisuje buď samostatne alebo usadená nad (alebo pod) pomocné písmeno, ktorým môže byť

  • ا - alif
  • - wáw
  • ى - já ale bez bodiek pod písmenom.

Tieto písmená sa potom nazývajú nositeľ:

  • ا + ء أ alebo إ
  • + ء ؤ
  • ى + ء ئ

Na začiatku slova je nositeľom pre hamzu vždy písmeno alif. V tomto prípade nasledujúca krátka samohláska určí, či sa hamza usadí nad alif (أ) alebo pod ʾalif (إ):

  • ا + ءَ أَ [ʾa-]
  • ا + ءُ أُ [ʾu-]
  • ا + ءِ إِ [ʾi-]

Moderný pravopis určuje, že aj v nevokalizovanom texte (bez samohláskových značiek) sa má hamzaẗ nad, alebo pod písmenom ʾalif vždy zapisovať. V praxi sa je však možné stretnúť s textom, kde hamzaẗ zapísaná nie je a na začiatku slova nájdeme iba samotný ʾalif.

  • أَ [ʾa-] → أ ا
  • أُ [ʾu-] → أ ا
  • إِ [ʾi-] → إ ا

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]